Adidas Terrex Mountain project 2017
Všetci, čo sa stretli s týmto názvom, sa ma pýtajú,
o čo ide a čo vlastne znamená, že som sa tam dostala. Nuž, rozhodla
som sa nielen pre vysvetlenie Vám, ale tiež sama sebe vytvoriť si akoby
prípravu na tento projekt, ktorý sa uskutoční 2-6.7.2017 v Talianských
Dolomitoch.
Adidas Terrex Mountain project je príležitosť pre mladých
atlétov stráviť v horách 4 dni spôsobom, akým ich to najviac baví. Všetko
to zastrešuje Adidas - poskytuje finančné aj materiálové zázemie.
Prihlásiť sa bolo veľmi jednoduché. Ja osobne som náhodne na
nemenovanej sociálnej sieti našla odkaz, že sa niečo také bude konať a že
sa môžem prihlásiť. Vravím si fajn, pozriem sa, o čom to je. Bohužiaľ,
v prihláške bola aj otázka, že kto budem mojim parťákom. A keďže som
v tej dobe nemala s kým ísť - vravím si, dokelu, tak to asi nevydá. Nechala
som to asi týždeň odležať a pozrela som sa na prihlášku znova. Keď som sa
preklikala ďalej, našla som možnosť, že nemám parťáka. A tak som ju zaškrtla
s tým, že nemám asi šancu ako jednotlivec a hlavne - proste taká príležitosť
od takej firmy, to ma určite nevyberú. :-D Ale, reku, šak to vyplním, keď som
tomu už venovala čas. Súčasťou prihlášky boli informácie, ako sme na tom
výkonnostne - čo sa týka lezenia, behania, bikovania a lietania. To sú
zároveň 4 spôsoby prepravy, ktoré sme schopní počas projektu použiť. A posledná
súčasť prihlášky bolo napísať o tom, čo pre mňa znamená byť v horách.
Takto som prihlášku odoslala a časom popri diplomke v škole úplne
zabudla, že sa to udialo.
Privítanie v hlavnom kancelárskom komplexe v Herzogenaurach.
A zrazu mi raz prišiel email od Adidasu - vlastne už
druhý, ale tentokrát nadpísaný ako pripomienka deadlinu. Si vravím, že čo to
je. Otvorím a bolo to tam. :-D Bola som posunutá do druhého kola výberu na
Adidas Terrex Mountain project 2017. A deadline poslania ďalších info bol
kedy? Zajtra! :-D Tak nastal rozruch – rýchlo, rýchlo tam pošli svoje fotky
v správnej veľkosti, to či si schopný v daných termínoch sa zúčastniť
projektu, info o znalosti angličtiny a samozrejme moje miery a veľkosť
topánok. :-) Ten prvý mail od nich ani netuším že mi prišiel, asi som si myslela, že je to
nejaké promo alebo reklama a ani som to neotvorila. A na druhý deň,
asi 3 hodiny po deadline mi už píšu, že je to tam, ideme do toho s tebou. :-) Tešila som sa veľmi a nechápala,
že či sa mi to len nesníva. Adidas? Ja?
Začali mi chodiť maily o tom, že by malo prebehnúť
úvodné stretnutie, aby sme sa spoznali medzi sebou - v centrále
v Nemeckom Herzogenaurach. Išlo o to spoznať svojich mentorov
a v mojom prípade aj parťáka na tento projekt. Ide o to, že sme
dvaja kolegovia zastrešení horským vodcom/mentorom, ktorý nám bude pomáhať, keď
bude treba a bude dávať pozor na bezpečnosť. Predsa len, výber robili po
internete a teda si nikdy nemôžu byť istí, koho vybrali.
Náš tím - Jule, Fuči a Toni
Na prvom mítingu, ktorý Adidas nazval „Kick off!“, sme
dostali štartovnú pozíciu v meste Predazzo a cieľ už bol dlho jasný –
je to Rifugio Re Alberto pod nádhernými Vajolet towers. Ktoré, okrem iného,
boli aj môj tohtoročný cieľ lezecký. Vravím si, že SEN! :-) V centrále Adidasu nás čakalo veľké
privítanie, grilovačka, basecamp s karavanmi pre všetkých 15 teamov.
A v karavanoch – to, na čo sa každý z nás nepochybne tešil - sponzorské oblečenie, nejaká lezecká výbava a
pochutiny plné energie na samotný projekt. Gély, tyčinky, smoothie.
Rečník, ktorý nás privítaval, samozrejme nezabudol urobiť
teátro a hneď na začiatok na nás vysolil, že sme boli vybratí 30ti
z 13000 prihlásených! WOW! Všetkých predstavil a keď povedal, že je tu jediný
človek z Česka, tak sa všetky pohľady upreli na mňa a ja som im
musela oznámiť, že ja som vlastne zo Slovenska. :-D Administratívne chyby
existujú aj u veľkých firiem. Ale hlavne sme sa zasmiali a ja som
celá očervenela, že na mňa kukajú.
Basecamp len pre nás
Po veľkom privítaní v centre ich kancelárií, kde bola
úplne cítiť tá atmosféra, ako sa hádajú, že ktorý druh gumy použijú na podrážku
a vášnivo debatujú o strihu novej bundy, nás zobrali na grilovačku
a už spomínaný basecamp s karavanmi. Tam sme mali možnosť okrem
naplnenia žalúdkov, vyskúšania oblečenia, prípadnej výmeny za inú veľkosť
a výberu okuliarov, komunikovať s ďalšími teamami a začať
plánovať trasu a spôsob, akým chceme 4 dni fungovať a premiestniť sa
z našej štartovnej pozície Predazzo do Rifugio Re Alberto. Rozprávala som
sa so svojou parťáčkou a zisťovala, aké má ona plány a rozmýšľala ako
ich skĺbime dohromady, aby sme boli všetci spokojní. V tomto projekte ide
dosť o schopnosť spolupracovať a vytvoriť niečo čarovné.
Z Tonim pozeráme, kde sa budeme pohybovať
Samotný plán vám neprezradím, ale poviem, že to budú dni
plné lezenia a trailového behu. Obe sme sa zhodli, že si chceme jeden deň
zalietať - nie však s padákom na chrbte, ale keď bežíte po nejakom krásnom
skalnom hrebeni a všade navôkol je nádhera. Vy si bežíte a cítite sa
ako v raji a proste a jednoducho LIETATE. :-) Pocit slobody, ktorú
nám to dáva, je neopísateľný a doslova vás to odliepa od zeme a berie
do neba. Ďalšia vášeň - hlavne moja - sú
klasické cesty v Alpách, ktoré by som chcela zaradiť to nášho repertoáru.
Jule (tak sa volá moja
parťáčka) lezie hlavne športové cesty, zimné lezenie a už dlho neliezla.
Samozrejme musím dbať na to, aby to zvládla na druhom konci a tak volím
cesty, ktoré ja budem mať aj na lezenie, ale s prevahou, a Jule si
ich užije na druhom do sýtosti. Náš mentor TONI si nás samozrejme musí
otestovať, aby vedel čo dokážeme, takže postupne budeme zvyšovať úroveň. Teda
dúfam v to, že Jule bude zbehlá a pôjde jej to od ruky a bude
mať z toho radosť.
Naša štartovná pozícia a cieľ
To je vlastne jediný problém, ktorý tu vidím - pretože som
sa nemala s kým prihlásiť, tak ma čaká takýto projekt s niekým, kto
neviem ako na tom je lezecky a fyzicky. Lebo 4 dni vkuse bude záhul.
Lezenie, nástupy, beh, presuny na chaty a to bez použitia auta alebo
verejnej dopravy. Našťastie, keďže videli, že obe lezieme a trošku beháme
(aj keď Jule celkom dosť), dali nám primerané štartovné miesto, aby sme
nemuseli celé dni iba behať, aby sme to vôbec stihli, ale aby sme mohli väčšinu
dňa stráviť lezením v stene, kde neprekonávate veľké vzdialenosti. Niektoré
teamy majú štartovné miesto dokonca 150km od cieľa a my máme krásnych 20km,
kedy sa môžeme pomotkať po kopcoch a vyliezť si pekné klasické cesty
a zabehnúť nejaký pekný lezecky ľahký hrebeň.
Na konci projektu sa všetci stretneme v cieli cesty - Rifugio Re Alberto - a tam budeme
zdieľať s ostatnými, čo všetko sme zažili a oslávime celú akciu.
Dôležitá je momentálne príprava a aby nám vyšlo počasie, pretože to je
rozhodujúce v každom prípade.
Nové boty od Adidasu v zábehu
Na projekt, ktorý poriada taký veľký žralok ako je Adidas,
sme dostali od nich celkom peknú kôpku vybavenia. No sami si musíme doplniť
tento balík vecami, ktoré máme radi, na ktoré sa vieme spoľahnúť a ktorým
veríme že budú fungovať. Preto som požiadala svojho sponzora - slovenskú firmu
ZAJO - či by mi boli schopní na tento projekt poskytnúť nejaké ich špeciálne
kúsky, ktoré mám rada a chcela by som ich použiť. Najdôležitejšia potreba,
ktorú som mala boli legíny
a dostala som hneď dvoje ZAJO Contour Pants. Keď som si obliekla, tak
som mala pocit že som v perinke. Druhé Elsa Merino Pants aby zahriali po
večeroch. Ďalej merino čiapku, spodné prádlo merino aj Contour, uterák a tričko
Elsa Merino.
Novinky v mojom šatníku od ZAJO
Ďalšie Zajo kúsky už mám v šatníku dlhšie a je to primaloftová
bunda Alta, polartecové legíny Caroliona, ktoré som v Tatrách a Alpách
potrhala a zašila už toľkokrát, že sa divím, ako ešte držia pohromade. Ďalšie
detaily, ako šatka a členkové ponožky Active Socks, ktoré určite narvem do tých
Adidasov - ako by poznamenal kamarát. :-) A celé to zabalím do ich batohu Eiger 35.
Výbava od Adidasu
Čo sa
týka vybavenia od Adidasu vybavili nás
teniskami Trailmaker, bundami Agravic climaproof 3, Agravic Alpha, mikinou
Skyclimb, primaloftovou vestou Skyclimb 3 (myslím bo som už vyhodila štítky :-) ), kraťasy Endless Mountain, dlhé nohavice Multi pant,
Merino tričko Agravic Tee, a tričko Climb the city Tee. Okrem oblečenia
a tenisiek ešte okuliare Tycane pro outdoor, cez ktoré sa geniálne pozerá.
Ďalej nejaké lezecké vybavenie od Petzl, gély, tyčinky a smoothie od
PowerBar a obedový box Terrex,
v ktorom sme našli klobásky a tvrdý syr - asi ako železnú zásobu. Aj
keď klobásky a syr som nechala hneď kamoške. :-)
Mimo to si ešte beriem ultraľahký batoh Simond cliff 20 na
lezenie do steny - aby sme nemuseli všetky dni niesť ťažké batohy a mohli
sme si to užiť.
Ešte ma čaká naplánovať si, čo budeme jednotlivé dni jesť - keďže
akciu zastrešuje Adidas, tak máme k dispozícií balík peňazí na jedlo a na
chaty. Rozhodli sme sa, že ho využijeme hlavne aby sme so sebou nemuseli ťahať
spacák, karimatku a varenie s jedlom na všetky dni. Takto nás to
príjemne odľahčí a pôjdeme relatívne ľahko nabalení. Rozmýšľala som, že sa
skúsim zbaliť len do toho batohu Simond - hlavne kvôli tomu, že keď budem ťahať
nejakú cestu, tak s väčším v tom teple by to nemuselo byť príjemné. Ale
to musím ešte odtestovať v realite, či sa mi tam zmestí všetko, čo budem
potrebovať.
Takže s takouto prípravou sa tešíme na to, čo nám
chystajú kopce a budeme si vážiť
každý jeden moment, ktorý nás privítajú a dajú možnosť sa učiť
a zlepšovať.
A keby ste predsa chceli aspoň tip kde sa budeme pohybovať tak tu. :-) HORE ZDAR !
Vegánska strava či len náhodne "vyhodený" syr a mäso? :)
OdpovedaťOdstrániťnejako maso nejem poslednú dobu :-) aj ked ryby jem :-)
OdstrániťVegánka? :) Inak, gratulujem, ikeď píšem dosť neskoro :D
OdpovedaťOdstrániťemme-nahorach.blogspot.sk
Nie vegánkna :-) Maso moc nejem ale syry ano. Ja tiež píšem neskoro. Nevšimla som si vôbec komentáre :-D
Odstrániť