utorok 3. októbra 2017

Martinovkou na Gerlach







            V lete som mala možnosť krásneho polezenia cesty menom Martinovka, z Poľského hrebeňa, až na Gerlachovský štít. Ráno vyrážame o pol štvrtej smer Tatranská Polianka.  Ja ešte zaspávam v aute lebo som sa noc predtým veľmi nevyspala. Našťastie sa to nestáva často, lebo spánok beriem ako polovicu tréningu.

            O piatej hodine rannej máme dohodnutý odvoz na Sliezsky dom. Mauric ide liezť s dvoma kamošmi na Gerlach inou cestou, takže ja som si hľadala plán, čo by som mohla ísť ja, aj keď nemám parťáka. Raz sme sa o tom bavili, že by som Martinovku za dobrého počasia a dobrej prípravy mohla zvládnuť aj sama, a tak si vravím,  že prečo nie, keď má byť perfektné počasie po dlhej perióde dažďa. Naštudovala som si kadiaľ sa ide podľa informácií, ktoré sú na internete. Asi pred 3 týždňami to išiel kamarát ako túru k ašpiráciám s klientom, takže som mala najnovšie informácie. Ešte som dala návnadu na dvoch kamarátov, ktorí viem, že chceli aby som ich tam zobrala, ale obaja pracovali a aj keď Katke to bolo teda sakra ľúto, nedalo sa nič robiť. Bola ešte taká možnosť, že pôjdem liezť so Šutrom niečo úplne iné, ale s ním bol problém, že vedel byť v Tatrách až o siedmej ráno, a teda by som ho musela dve hodiny čakať. A  to nechceš. :-D A okrem toho mal všetko svoje lezenie na Zamkovského chate, kde pracuje, a teda by sme museli ísť aj do inej doliny, čož nebol taký veľký problém. Skôr to, že kým by sme toto všetko vyriešili ráno a dostali sa pod nástup do nejakej cesty, mohlo by byť v kľude aj 10 hodín. A to je už dosť neskoro.

            Večer mi mal ešte Šuter dať vedieť, či sa mu teda podarí prísť do Tatier večer, aby sme mali ráno dosť času, ale napísal mi len, že sa mu niečo vyskytlo dôležité a že sa mu nakoniec nedá ísť vôbec. A tak to bolo jasné. Idem sama na Martinovku.


Východ slniečka. 



           Vývoz na Sliezsky dom, to je milá vec celkom, ako príjemné spestrenie proti rannému nástupu do doliny. Občas to poteší, keď si človek môže len tak oddýchnuť a neriešiť dlhý nástup. Takže vysadáme na Sliezskom dome a nasleduje povinná „cik“ pauza. Kamoši ešte čakajú Maurica, ale keďže mňa dnes čaká iná cesta a je lepšie mať časovú rezervu, tak bežím smer Poľský hrebeň. Ide sa mi dobre, taká čerstvá neunavená po chodení lesom. Za 45min som na Poľskom hrebeni. Je 6:10, ako tak pozerám na mobil. Hydratujem sa aby som zvládla celý náročný deň a začínam liezť na Velický štít. Ide to rýchlo a za chvíľku robím jediný 15m zlaňák v celom tomto hrebeni. A potom už len po hrebeni smer Zadný Gerlach. Snažím sa ísť presne po hrebeni, aby som išla skutočne cestu, ktorú chcem a neobchádzala ju zbytočne. Obzerám skaly, kde sú ošúchané neustálym lezením a podľa toho sa orientujem v ceste.




15m zlaňák z Velického štítu.


            Preliezam cez Litvorovú kopu, Litvorový štít a tam dávam prvú pauzu, kedy už potrebujem doplniť cukry. A tak papám datle s kešu orieškami, ktoré sa v poslednej dobe stali mojim pravidelným parťákom pri lezení. Pochutnávam si na sladko- olejnatej kombinácií. Mňaam




Zajo legíny Contours v akcii a tenisky Adidas Trailmaker.


            Pokračujem cez Lučivniansku vežu, Malú Litvorovú vežu, na Gerlachovskú vežičku, tam sa kochám výhľadom na Zadný Gerlach, ku ktorému sa pomaly blížim. Ešte Veľká Litvorová veža a tam si už uvedomujem, že je to celkom dosť hrebeňa, a že už som myslela, že bude aj Zadný Gerlach. Ale keďže si vôbec nekontrolujem čas, tak mám určite skreslené predstavy, pretože idem sama a neviem, akým tempom len proste idem ako ma to púšťa. Hrebeň je niekde úzky a ostrý, a niekde široký ako chodník. Terén sa strieda krásne a ja sa húpem hore, dole ako na húpačke. Aj keď väčšinou hore. :-) Vlastne ani netuším koľko je to vzdialenostne a koľko je to výškových metrov. Poslednú dobu leziem len tak pre radosť, žiadne hrotenie, žiadny brutálny tréning len tak s kľudom. Pripomínam si, prečo to robím a iba si užívam, že môžem. :-) Tak je to aj tak najkrajšie.
Cítim svoj vysoký tep, lebo sa vôbec nezastavujem a proste robím pohyb za pohybom v tejto krásnej ceste. Je to ako tanec s prostredím, s kameňmi, s horou. Úplné súznenie a absolútna harmónia v tejto symfónií krásy a lásky.




Blížim sa k Zadnému Gerlachu.


           Počasie je perfektné, trošku pofukuje a ochladzuje moje rozhorúčené čelo. Blížim sa k Lavinovej veži, preliezam cez ňu a Lavinový štít, až sa konečne nachádzam na Zadnom Gerlachu. Tu si dávam malú pauzu na doplnenie tekutín. A všímam si, že v sedle sú nejakí lezci. Rozmýšľam, že Mauric s kamošmi už bude asi aj na zostupe podľa času, aký je na mobile. Tak sa nejdem zdržovať aby som ich ešte možno dohnala a nemuseli na mňa čakať pri aute. Zbieham do Tetmajerového sedla, a čo to vidím, Mauric s kamošmi akurát začínajú liezť poslednú pasáž Martinovky smerom na Gerlach. Vravím si, no fajne, tak to celkom ide. 
Dobieham ich, zdravíme sa a vymieňame si dojmy a pojmy z ciest. Veľmi sa im páči. A ako také potvrdenie krásneho dňa , nachádzame vpravo od nás v hrebeni najkrajšie srdiečkové okno. J  Aký jednoduchý symbol a vyjadruje tak veľa. Chvíľu leziem za nimi, ale potom ma v určitej chvíli nechávajú predbehnúť, aby som si mohla ísť svojim tempom. Je deväť hodín a ja stojím na vrchole Gerlachovského štítu, celá šťastná a spokojná, akého krásneho lezeckého dňa som súčasťou. Dopĺňam energiu a čakám kým dolezie Mauric s kamošmi. Potom nás čaká už len zostup Batizovskou próbou.




Vrcholovka zo Zadného.



            Na vrchole sa ma ešte guideovia pýtajú, že čo som liezla a bavíme sa o ceste ako takej. Gratulujú mi vraj k výbornému času (2:50) a k tomu, že som sa tam nestratila. Aj keď úprimne, keď leziete čistý hrebeň za dobrého počasia neviem, ako by som sa mohla stratiť. Pýtali sa ma na podrobnosti, že či som sa nebála a boli veľmi milí. Vlastne som vždy na Gerlachu stretla len milých guideov. Asi sa začínajú tí nepríjemní vytrácať z kopcov alebo sú len ľudia uvedomelejší a príjemnejší. Na rozlúčku trošku zavtipkujem, že sa vidíme, keď si budem podávať prihlášku do kurzu horských vodcov. :-) A oni, že super pekné ženy berieme. :-D Aká to úprimná chvíľka. :-D




Konečný vrcholový hrebeň.


            Aby som popísala cestu lezecky pre záujemcu, ktorý by si ju chcel preliezť, tak je to veľmi pekný, miestami dosť exponovaný hrebeň. No pokiaľ ho nechcete ísť načisto, niektoré ťažšie pasáže sa dajú obliezť. Ja som to šla načisto v teniskách Adidas Trailmaker s Continental podrážkou, ktorá mi krásne držala. Ale je to o zvyku. Ja mám rada mäkkú topánku, aby som mala väčšiu variabilitu pri udržiavaní rovnováhy. Takže hodnotím hrebeň ako max. trojkové lezenie s jedným 15m zlaňákom z Velického štítu. Cesta hrebeňom je pekná, čitateľná a dá sa orientovať aj podľa škrabancov na skale od mačiek. Určite je lepšie mať na to dobré počasie, bez možnosti búrok. Alebo nejakej vlhkosti. Chyba môže byť problém. No je to kráááááásne a určite si to každý užije. Treba ešte potom myslieť na to, že je to celkom dlhé a príliš sa nezdržovať ,  hlavne pokiaľ to ide niekto ako dvojka alebo trojka. Ja som išla sama, čo značne urýchli postup. A tiež treba mať jasnú a silnú hlavu, ak by vás začali napadať myšlienky o tom, ako je to ešte ďaleko. :-)




Gerlachovský štít, 2654 mnm a jeho krásny kríž.


             Ďakujem za možnosti a podporu zo všetkých strán Ďakujem aj mojim sponzorom Zajo a Adidas, že ma krásne vybavili a môžem si užívať hory aj vďaka nim. Veľkú úlohu v tomto dobrodružstve zohrali aj legíny Zajo Contours, ktoré sú skvelé, mäkké, prirodzene sa tvarujú a je v nich výborná pohyblivosť. Veľmi som si ich obľúbila. Ďalej určite musím spomenúť Merino  od oboch značiek, ktoré vytvára výborný komfort a samozrejme ďalšie super vychytávky. 








2 komentáre:

  1. Ktoré topánky to používaš? :) Hľadala som ich na nete a našlo mi niekoľko modelov Adidas Trailmaker. :)

    emme-nahorach.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nooo neviem že by bolo viac modelov :-) Na krabici je len Trailmaker W :-)

    OdpovedaťOdstrániť