Martinovkou na Gerlach
V lete som mala možnosť krásneho polezenia cesty menom
Martinovka, z Poľského hrebeňa, až na Gerlachovský štít. Ráno vyrážame
o pol štvrtej smer Tatranská Polianka.
Ja ešte zaspávam v aute lebo som sa noc predtým veľmi nevyspala.
Našťastie sa to nestáva často, lebo spánok beriem ako polovicu tréningu.
O piatej hodine rannej máme dohodnutý odvoz na Sliezsky
dom. Mauric ide liezť s dvoma kamošmi na Gerlach inou cestou, takže ja som
si hľadala plán, čo by som mohla ísť ja, aj keď nemám parťáka. Raz sme sa
o tom bavili, že by som Martinovku za dobrého počasia a dobrej
prípravy mohla zvládnuť aj sama, a tak si vravím, že prečo nie, keď má byť perfektné počasie po
dlhej perióde dažďa. Naštudovala som si kadiaľ sa ide podľa informácií, ktoré sú
na internete. Asi pred 3 týždňami to išiel kamarát ako túru k ašpiráciám s klientom,
takže som mala najnovšie informácie. Ešte som dala návnadu na dvoch kamarátov,
ktorí viem, že chceli aby som ich tam zobrala, ale obaja pracovali a aj keď
Katke to bolo teda sakra ľúto, nedalo sa nič robiť. Bola ešte taká možnosť, že pôjdem
liezť so Šutrom niečo úplne iné, ale s ním bol problém, že vedel byť
v Tatrách až o siedmej ráno, a teda by som ho musela dve hodiny
čakať. A to nechceš. :-D A okrem toho mal všetko svoje lezenie na
Zamkovského chate, kde pracuje, a teda by sme museli ísť aj do inej
doliny, čož nebol taký veľký problém. Skôr to, že kým by sme toto všetko vyriešili
ráno a dostali sa pod nástup do nejakej cesty, mohlo by byť v kľude
aj 10 hodín. A to je už dosť neskoro.
Večer mi mal ešte Šuter dať vedieť, či sa mu teda podarí
prísť do Tatier večer, aby sme mali ráno dosť času, ale napísal mi len, že sa
mu niečo vyskytlo dôležité a že sa mu nakoniec nedá ísť vôbec. A tak
to bolo jasné. Idem sama na Martinovku.
Východ slniečka.
Vývoz na Sliezsky dom, to je milá vec celkom, ako príjemné
spestrenie proti rannému nástupu do doliny. Občas to poteší, keď si človek môže
len tak oddýchnuť a neriešiť dlhý nástup. Takže vysadáme na Sliezskom dome
a nasleduje povinná „cik“ pauza. Kamoši ešte čakajú Maurica, ale keďže mňa
dnes čaká iná cesta a je lepšie mať časovú rezervu, tak bežím smer Poľský
hrebeň. Ide sa mi dobre, taká čerstvá neunavená po chodení lesom. Za 45min som
na Poľskom hrebeni. Je 6:10, ako tak pozerám na mobil. Hydratujem sa aby som zvládla
celý náročný deň a začínam liezť na Velický štít. Ide to rýchlo a za
chvíľku robím jediný 15m zlaňák v celom tomto hrebeni. A potom už len
po hrebeni smer Zadný Gerlach. Snažím sa ísť presne po hrebeni, aby som išla
skutočne cestu, ktorú chcem a neobchádzala ju zbytočne. Obzerám skaly, kde
sú ošúchané neustálym lezením a podľa toho sa orientujem v ceste.
15m zlaňák z Velického štítu.
Preliezam cez Litvorovú kopu, Litvorový štít a tam
dávam prvú pauzu, kedy už potrebujem doplniť cukry. A tak papám datle
s kešu orieškami, ktoré sa v poslednej dobe stali mojim pravidelným
parťákom pri lezení. Pochutnávam si na sladko- olejnatej kombinácií. Mňaam
Zajo legíny Contours v akcii a tenisky Adidas Trailmaker.
Pokračujem cez Lučivniansku vežu, Malú Litvorovú vežu, na
Gerlachovskú vežičku, tam sa kochám výhľadom na Zadný Gerlach, ku ktorému sa
pomaly blížim. Ešte Veľká Litvorová veža a tam si už uvedomujem, že je to
celkom dosť hrebeňa, a že už som myslela, že bude aj Zadný Gerlach. Ale keďže
si vôbec nekontrolujem čas, tak mám určite skreslené predstavy, pretože idem
sama a neviem, akým tempom len proste idem ako ma to púšťa. Hrebeň je
niekde úzky a ostrý, a niekde široký ako chodník. Terén sa strieda
krásne a ja sa húpem hore, dole ako na húpačke. Aj keď väčšinou hore. :-) Vlastne ani netuším
koľko je to vzdialenostne a koľko je to výškových metrov. Poslednú dobu
leziem len tak pre radosť, žiadne hrotenie, žiadny brutálny tréning len tak s
kľudom. Pripomínam si, prečo to robím a iba si užívam, že môžem. :-) Tak je to aj tak najkrajšie.
Cítim svoj vysoký tep, lebo sa vôbec nezastavujem
a proste robím pohyb za pohybom v tejto krásnej ceste. Je to ako
tanec s prostredím, s kameňmi, s horou. Úplné súznenie
a absolútna harmónia v tejto symfónií krásy a lásky.
Počasie je perfektné, trošku pofukuje a ochladzuje moje
rozhorúčené čelo. Blížim sa k Lavinovej veži, preliezam cez ňu
a Lavinový štít, až sa konečne nachádzam na Zadnom Gerlachu. Tu si dávam
malú pauzu na doplnenie tekutín. A všímam si, že v sedle sú nejakí
lezci. Rozmýšľam, že Mauric s kamošmi už bude asi aj na zostupe podľa času,
aký je na mobile. Tak sa nejdem zdržovať aby som ich ešte možno dohnala a nemuseli
na mňa čakať pri aute. Zbieham do Tetmajerového sedla, a čo to vidím,
Mauric s kamošmi akurát začínajú liezť poslednú pasáž Martinovky smerom na
Gerlach. Vravím si, no fajne, tak to celkom ide.
Dobieham ich, zdravíme sa a vymieňame si dojmy
a pojmy z ciest. Veľmi sa im páči. A ako také potvrdenie krásneho dňa
, nachádzame vpravo od nás v hrebeni najkrajšie srdiečkové okno. J Aký jednoduchý symbol a vyjadruje tak veľa.
Chvíľu leziem za nimi, ale potom ma v určitej chvíli nechávajú predbehnúť,
aby som si mohla ísť svojim tempom. Je deväť hodín a ja stojím na vrchole
Gerlachovského štítu, celá šťastná a spokojná, akého krásneho lezeckého
dňa som súčasťou. Dopĺňam energiu a čakám kým dolezie Mauric
s kamošmi. Potom nás čaká už len zostup Batizovskou próbou.
Vrcholovka zo Zadného.
Na vrchole sa ma ešte guideovia pýtajú, že čo som liezla a bavíme
sa o ceste ako takej. Gratulujú mi vraj k výbornému času (2:50) a k tomu,
že som sa tam nestratila. Aj keď úprimne, keď leziete čistý hrebeň za dobrého
počasia neviem, ako by som sa mohla stratiť. Pýtali sa ma na podrobnosti, že
či som sa nebála a boli veľmi milí. Vlastne som vždy na Gerlachu stretla
len milých guideov. Asi sa začínajú tí nepríjemní vytrácať z kopcov alebo
sú len ľudia uvedomelejší a príjemnejší. Na rozlúčku trošku zavtipkujem,
že sa vidíme, keď si budem podávať prihlášku do kurzu horských vodcov. :-) A oni, že super
pekné ženy berieme. :-D Aká to úprimná chvíľka. :-D
Konečný vrcholový hrebeň.
Aby som popísala cestu lezecky pre záujemcu, ktorý by si ju
chcel preliezť, tak je to veľmi pekný, miestami dosť exponovaný hrebeň. No
pokiaľ ho nechcete ísť načisto, niektoré ťažšie pasáže sa dajú obliezť. Ja som
to šla načisto v teniskách Adidas Trailmaker s Continental podrážkou,
ktorá mi krásne držala. Ale je to o zvyku. Ja mám rada mäkkú topánku, aby
som mala väčšiu variabilitu pri udržiavaní rovnováhy. Takže hodnotím hrebeň ako
max. trojkové lezenie s jedným 15m zlaňákom z Velického štítu. Cesta hrebeňom
je pekná, čitateľná a dá sa orientovať aj podľa škrabancov na skale od
mačiek. Určite je lepšie mať na to dobré počasie, bez možnosti búrok. Alebo
nejakej vlhkosti. Chyba môže byť problém. No je to kráááááásne a určite si
to každý užije. Treba ešte potom myslieť na to, že je to celkom dlhé
a príliš sa nezdržovať , hlavne
pokiaľ to ide niekto ako dvojka alebo trojka. Ja som išla sama, čo značne
urýchli postup. A tiež treba mať jasnú a silnú hlavu, ak by vás
začali napadať myšlienky o tom, ako je to ešte ďaleko. :-)
Gerlachovský štít, 2654 mnm a jeho krásny kríž.
Ďakujem za možnosti a podporu zo všetkých strán Ďakujem
aj mojim sponzorom Zajo a Adidas, že ma krásne vybavili a môžem si
užívať hory aj vďaka nim. Veľkú úlohu v tomto dobrodružstve zohrali aj
legíny Zajo Contours, ktoré sú skvelé, mäkké, prirodzene sa tvarujú
a je v nich výborná pohyblivosť. Veľmi som si ich obľúbila. Ďalej
určite musím spomenúť Merino od oboch
značiek, ktoré vytvára výborný komfort a samozrejme ďalšie super
vychytávky.
Ktoré topánky to používaš? :) Hľadala som ich na nete a našlo mi niekoľko modelov Adidas Trailmaker. :)
OdpovedaťOdstrániťemme-nahorach.blogspot.sk
Nooo neviem že by bolo viac modelov :-) Na krabici je len Trailmaker W :-)
OdpovedaťOdstrániťMartinovku na Gerlach mám. Bola to milá túra, počasie sme mali vynikajúce. Ale už sú to roky. Jano
OdpovedaťOdstrániťano krásna tura. Rada sa do nej ešte vrátim :-)
Odstrániť