Recenzia: ZAJO Elsa Merino W Tshirt SS

photo: Lenka Hubáčková

        V lete mi Zajo poslal nový druh merino trička na testy – ZAJO Elsa. Keďže čisté merino sa ukázalo ako problematické na oder, rozhodli sa použiť nylonové vlákno, okolo ktorého sú omotané vlákna vlny. Rovnaký typ látky používa napríklad aj Icebreaker. Tričko by teda malo byť pružnejšie a menej náchylné na oder. Po pol roku intenzívneho používania by som sa s Vami rada podelila o svoje dojmy a skúsenosti z tohto materiálu.

        Tričko mi prišlo uprostred leta pred výjazdom do Dolomitov a Chamonix. A teda okrem letných podmienok som ho mala možnosť vyskúšať hneď aj v situáciách viac-menej zimných na ľadovcoch s priamym slnkom.

        Odkedy som spoznala merino vlnu, v podstate som okrem veľmi náročných anaeróbnych tréningov vždy nosila len tú. Na rýchly a náročný šport som nosila syntetiku, lebo tak nehreje a rýchlo sa suší. Hlavne v lete som sa potrebovala cítiť čo najviac sviežo, pretože keď mi je teplo, proste toľko nevládzem. Toto tričko malo byť variant, ktorý by umožnil rýchlu a náročnú aktivitu bez nepretržitej nutnosti prezliekania sa v lete a rovnako aj v zime. A malo riešiť problémy z trhaním a pružnosťou, ktoré čisté merino má. 

Cesta Via Constantini- Gherdina, VI- na Toffana di Rozes a tričko v plnom nasadení na priamom slnku. photo: Lenka Hubáčková

        Tričko dorazilo klasicky esteticky zabalené, nová farba modrej mi ulahodila svojím nevšedným odtieňom, šitie bolo dobre urobené a strih mi sedel. A na čo chcem hlavne upozorniť v dizajne -zmenili technológiu potlače na rukáve aj vo vnútri trička. Oceňujem to,  pretože sa už nevyperie ako nažehľovačka predtým. Tentokrát je značka vytlačená gumou a neošúchala sa ani po polroku používania a odierania o skaly, lyže a batoh. Takže vždy je jasné, koho výrobok to je. Myslím, že to je dôležitý detail celkovej vizualizácie firmy.

Slnko s tieňom sa striedalo a tak bola potreba aby na slnku nebolo príliš horúco a v tieňi zima. Tričko to celkom fajne zvládlo. photo: Lenka Hubáčková

         Hneď prvý týždeň a pol som tričko vystavila náročným dňom lezenia na slnku v Dolomitoch. Bola som vtedy trošku chorľavá a teda som sa potila o čosi viac + to slnko dávalo mne aj merinu poriadne zabrať. Vďaka nylonu však vyschlo priamo na mne a teda som nebola nikdy extra mokrá - keďže som bola prechladnutá, presne to som potrebovala. Držať sa čo najviac v suchu. Samozrejme, horské páliace slnko a náročná aktivita s batohom na chrbte Vás úplne suchých nenechá, no nepotrebovala som sa prezliekať ako klasicky po nástupe, keď som celá spotená, lebo nesiem pod kopec veľa materiálu. A nehorela som v ňom ako v čistom merine, keď páli slnko.

V ceste Via Miriam, V. na Cinque Torri. Tričko som drela v technických traverzoch, špárach a komínoch. photo: Lenka Hubáčková

         Čo sa týka oderu, tak som ho drala každú chvíľu o skalu v komínoch, škárach, dokonca pri lezení na piesku, kde sa tie malé zrniečka dostanú všade. Tričko za pol roka používania má len jednu malú dieročku, ktorá sa nešíri ďalej - nijako som ju nefixovala a je práve v oblasti ramena, kde dostávala tkanina najviac zabrať. Doteraz sa nezačalo párať ani v šití a švoch. Takže materiál je skutočne dosť pružný a veľmi odolný - viac než samotné merino. Zachováva si tvar aj po dvoch týždňoch bez prania (Pri nemožnosti prania sa Vám táto informácia zíde, ale obecne neodporúčam tričká neprať dva týždne). S pachmi je to oproti čistému merinu o trošku horšie, no oproti čistej syntetike zase lepšie - a to výrazne.

Na vrchole Cinque Torri.  

         Po týždni používania na priamom horskom slnku sme zistili, že pigment sa na tričku z toho slnka a potu začal vymývať. Informovala som o tom ZAJO - začali skúmať čím to je. Zistili, že tento pigment je veľmi nestabilný na prírodnom vlákne a zmenili jeho odtieň. Poslali mi aj tričko v sivej farbe, aby som mohla vyskúšať aj to. Začala som teda používať obe. Mne trošku vyblednutá farba nevadí a dôležité je, že tričko funguje. Sivé nemalo s pigmentom žiadne problémy, aké mi prišlo, také zostalo, až dokiaľ mi ho niekto neukradol na Silvestra na Brnčalke. :-) Dúfam že nový majiteľ ho používa a je s ním spokojný tiež.

Na Veľkom Rozsutci na jeseň 2018, na vrchole som sa prezliekať nemusela napriek mrazivému vetru, strávila som tam nejaký čas, fotila užívala si výhľady a tričko zatiaľ odvetrávalo a schlo mi priamo na tele. 

         Na jeseň som mala popri neustálom lezení 3 a pol týždňa intenzívne bežecké obdobie pred zimou, ktorým som chcela nadviazať na skialpovú sezónu. Za tu dobu som v ňom nabehala 200km a cez 13 000+ hm. Málokedy musela na vrchole nastávať fáza prezliekania mokrého trička. Napriek vlhkosti vyschlo priamo na mojom tele alebo som minimálne necítila mokro - zvyšková vlhkosť tam nepochybne ešte zostala, kým vyschlo úplne. Svojím zložením je stavané napríklad na viacdňové putovanie po zavlhnutých winteraumoch, keď potrebujete vysušiť tričko avšak nemáte možnosť niekde v teple.

V ceste Piranha M6+, na Slavkovské zuby. Merino ako spodná vrstva pri mínus 14 stupňoch Celzia. photo: Simon Kolaja

        V zimných podmienkach som ho mala možnosť vyskúšala napríklad pri lezení Chéré couloir D4 85° na Mont Blanc du Tacul. A ďalšom lezení v okolí Aquille du Midi a Chamonix. Rovnako potom v letných Tatrách, skialpinizme a aj zimnom lezení v Tatrách túto sezónu. Tričko tu ukázalo svoju využiteľnosť aj v zime ako veľmi dôležitý pomocník. Skutočne som bola schopná rovno po nástupe ísť hneď liezť - bez nutnosti prezliekania sa alebo obavy o to, že ochoriem. Samozrejme, pri extrémne nízkych teplotách som si predsa len prezliekala dlhé tričko z čistého merina.

Našla som využitie tiež pri skialpe. Hlavne tom rýchlejšom. 

        Tričko je na pokožke príjemné a neškriabe, aj keď cítiť, že nie je tak jemné ako čisté merino. No vďaka nylonu sa na pokožku dobre napne a vytvorí druhú kožu. Je dobre zbaliteľné a váži len 106g. Keď sa balím, je vždy súčasť v batohu (prípadne už oblečené na mne a vtedy v batohu čaká čisté merino do chaty). Pre mňa osobne je to multifunkčný kúsok, ktorý Vám pomôže plne využiť Váš potenciál v pohybe ktorý robíte - absolútne využiteľný a funkčný a určite odporúčam.

Pri zostupe z Popradského ľadového štítu pri -16 stupňoch. Neochorela som aj keď som sa neprezliekala. photo: Matej Prcín

        Čo sa týka životnosti, chcieť aby mi tričko vydržalo do smrti je naivné a preto aj keď sa mu stane úraz a odriem ho niekde o skalu (ako na vyššie spomenutom rukáve), tak z toho vedu nerobím. Potrebujem sa v tom materiáli hýbať a vykonávať nejakú činnosť - nie aby bolo ako nové úhľadne uložené v poličke v skrini. Keď bude tak deravé, že už to nebude slušné nosiť ho na lezenie, stále ho viem využiť na lezenie na piesku, kde sa trhajú veci v každej ceste. :-)