Predvianočná tradičná rozlezovka v Tatre vol.2

Piranha M6+, Slavkovské zuby, Vysoké Tatry, 21.12.2018

                Tento text chcem venovať na pamiatku Šimonka, ktorý pred 9 mesiacmi zaspal pod lavínou. Pretože Si si vždy rád čítal, čo som napísala o našich podnikoch a vždy si mi napísal: „Hezké fotony, Andulko.“  Poznali sme sa len 3 roky, no navždy ostávaš v mojom srdci a stále na Teba spomínam. Na to, čo sme prežili, vyliezli, nevyliezli, kedy sme bojovali, smiali sa, spievali a rapovali. Hlavne tvoj rap slovenských pesničiek s nezameniteľným českým prízvukom sa mi navždy vryl do pamäti. Skromnosť a pokora, zároveň dravosť a ťah na bránku, to je odkaz, ktorý si dal mnohým - a mnohí z nás chcú pokračovať ďalej. Mal si úžasne stanovené priority a nehnal si sa za peniazmi ani slávou. Robil si to, čo si mal v srdci. A to bolo čisté.

28.11.2018, 13:09 mi zapípa správa. Píše mi Šimon.

Š: Andulko, 21 předvánoční Tatry?

Ja: Jeden deň?

Š: Jak minulý rok. Kluci pojedou na otočku.

                Ako málo stačí parťákom - dohodnúť sa na spoločnej akcii. Predvianočnú tradičnú rozlezovku vymyslel Šimon minulý rok, kedy sme spolu lozili veľa na pieskoch a potom aj v Tatrách. Tento rok je to už iné, má super babenu a toto je asi jedna z mála našich možností, lebo určite bude chcieť liezť s ňou. A preto sa teším, že nezabúda na ľudí s ktorými toľko krásneho aj náročného prežil.

               

                Už dlhšie máme v hlave jednu cestu, na ktorú sme sa minulý rok neodvážili. Ja si na ňu trúfam len s ním - sama asi ešte nie. Mám rešpekt. No dostali sme odporúčanie a linka sa nám veľmi páčila už rok. Obaja cítime, že ak do nej nepôjdeme, nepohneme sa ďalej v tom, čo potrebujeme. Voči horám a aj voči sebe samým.

 Ráno to vyzerá chvíľu dobre ale potom sa to zaťahuje

                Piranha, M6+ na Slavkovských zuboch od Jakubeca a Mateja. Po nej poškuľujeme. Vraj je to ľahšie ako píšu, tak za M6 po vlastnom, ale dobre odistiteľné. 200m, v klasickej klasifikácií M5 A0-A1. Zisťujeme, o čom to je od ľudí, čo ju už liezli a rozhodujeme sa, že ideme na to. Šimon má drive a ja som tiež naštartovaná po minulej zime - a nádhernom aj ťažkom lezení, čo sa podarilo. Vravím si, že fajne, v piatok zaleziem so Šimonom a potom tam rovno zostanem a pojdem makať s Maruškou. Ona v piatky aj tak ešte chodí do práce - fajne to vychádza.

Paďas vo Veverkáči

                Nakoniec  vyrážame traja. Ja, Šimon a Paďas - nemal parťáka a chcel sólovat Veverkov ľadopád. Ten bol však v blbej podmienke a riadne tiekol, tak sme ho nepustili samého a šli s ním. Ťahá Paďas. Veverkáč je do štandu taký dlhý, že lano nevychádza a musíme čakať už nalezení v ľade, kým Paďas zaštanduje. Vtedy zmoknem totálne do nitky, lebo musím byť akurát pod tým najväčším prúdom, ktorý z neho tečie, kým Šimon odlezie. A dneska je fest zima a fučí, tak dúfam, že sa vysuším svojim telesným teplom. A aj tak je - v našej zime jedine primaloftová bunda!

Nad Veverkáčom kukáme nástup a zisťujeme, že ten kút, ktorým sa má cesta začínať, som liezla už minulý rok - keď sme ním začínali Silvestrovské Blues. Keďže ja mám túto dĺžku vylezenú, začína Šimon. Kútik je presne taký zaujímavý, ako si ho pamätám. Veľmi pekný. Potom nejaké chodenie za M2 a M3 ide Paďas. Počasie sa zhorší, snažíme sa byť rýchli. Ďalšiu dĺžku M4 idem ja a je to fakt veľmi príjemný kútik a polezenie. Viem, že sa mi dosť páčil.

Šimon v úvodnom kúte. Ja ho mám vylezený už v minulom roku

Celkom rýchlo sa dostávame pod kľúčovú dĺžku cesty. Krásny výrazný kút, ktorý ťahá oči a pýta si pozornosť. A zároveň rešpekt. Lebo je to do kopca. Toto má v pláne ťahať Šimon, je to naša prvá tohtoročná cesta a tak sa len rozliezame. Preto sa do toho nehrniem na prvom konci aj napriek tomu, že ma na to niekoľkí kamoši nahovárali.

 Najskôr jemné lezenie po platničke a potom luxusná zhybovačka :-)

Šimonko lezie parádne, premýšľa kroky, hýbe sa ako voda v mori. Isto, precízne a úderne. Počko sa zhoršuje ešte viac, ale už sme skoro na konci. Už len tento krux a jedna kratšia dĺžka. Čakáme na záchranné slovíčko štand, lebo nám začína byť aj zima. 

Posila pred kľúčovou pasážou od MARVA

Prvý ide Paďas a ja za ním. Cesta je krásna, jemné lezenie, kroky luxusné, nohy na rozpor na takých lištách oblejších a zbrane sa dajú založiť až po rúčku. Je to celkom drytoolové, ale už som sa bola túto sezónu rozliezať na skalách, takže to ide. Občas sú skaly v kúte voľné a nejaké aj padli dolu - ale iba menšie, tie dôležité držia na mieste. Dĺžku preliezame všetci voľne. Počasie na konci je už fakt zlé. Posledný krok sa Šimona, ktorý je vedľa mňa v štande, pýtam, že kam mám založiť zbraň. Neporadí mi - vraj mi nechce pokaziť onsajt. :-D.

Paďas dolieza kľúčovú dĺžku

Ja v kľúčovej dĺžke

Paďas medzitým lezie poslednú dĺžku za 2, kúsok nad štandom. Ponáhľame sa, je fest hnusne a tak zlaňujeme čo najrýchlejšie dole. Vrcholovka sa fotí až pri zlaňovaní.

Som totálne premočená, ale našťastie primaloft hreje aj mokrý. Stačí sa neprestajne hýbať a tak šviháme. Počasie masaker, ale laná sa nám seknú len trošku a potom idú. Takže celkom pohodový zlaňák. Veverkov ľadopád je veľmi slabý, ľadové cencúle nie sú previazané masou ľadu a tak sa ich snažím nepodkopávať. Aby sa ešte natiekol a poriadne to zmrzlo.

Vrcholovka zo zlaňovania lebo počko masaker a tak zdrháme dolu

S Paďasom sa ešte dohadujeme, že by sme ešte vybehli na Zbojnícku chatu, kde je Maruška s Gabrižkom - ale píšu nám, že hore je mordor a silné poryvy vetra, takže dnes ani nič nevyliezli. Padá teda rozhodnutie, že ideme domov ku mne a pôjdeme ešte do Fatry trošku pojazdiť na lyže. Prvé rozhýbavačky. Takže víkend končí na snehu, ale už po lyžiarsky.

Tento text som mala už dlho rozpracovaný a rozhodla som sa, že je čas si pripomenúť hlavne v toto obdobie. Tohtoročnú tradičnú rozlezovku v Tatre už mám za sebou .. o nej v ďalšom článku. Tradícia pretrvá… pre Teba Šimonko.