Autom do gréckeho Leonídia
Grécke Leonídio, 25.12.2019-7.1.2020
Minulú zimnú sezónu som sa rozhodla, že sviatky a nový rok strávim niekde v zahraničí lezením. Môj sen bol ísť do zimného Chamonix - liezť a skialpovať tam po kopcoch v okolí. Bohužiaľ som v septembri skončila v nemocnici s opuchom kostnej drene v bedrovej lopatke. A keďže som až do decembra mala prestávku s lezením a chrbát ma stále bolel, rozhodla som sa, že lepšie bude stráviť sviatky niekde v teplejšej destinácií. Môj nápad zdieľalo viacero kamošov a tak sme sa s partičkou dohodli, že navštívime grécke Leonídio. Mala som už viacero odporúčaní, že je tam perfektné športové lezenie a úžasné skalky. A tak bolo rozhodnuté.
Dohodli sme sa, že štyria pôjdeme autom a traja pôjdu lietadlom. Ja, Zuzka, Peťo a Robo sme boli posádka v mojom aute. Čakalo nás 21 hodín cestovania – teda aspoň podľa plánovania na googli. So všetkými zastávkami to nakoniec vyšlo na 24 hodín, čo bolo oproti tímu, ktorý letel lietadlom, o 12 hodín viac.
Ešte pred samotným odchodom bolo potrebné pripraviť niekoľko vecí. Zistiť orientačné ceny nafty naprieč všetkými krajinami, ktorými budeme prechádzať, aby sme vedeli naplánovať koľko a kde budeme tankovať. Keďže v Grécku je nafta dosť drahá, zobrali sme do auta 20l bandasku - maximálne množstvo, ktoré je možné prevážať cez hranice. Ďalej som kúpila elektronickú mesačnú maďarskú diaľničnú známku cez internet, aby sme nestrácali čas. Stojí 19,80e. V Srbsku vás poplatky na mýtnych bránach budú stáť asi 25e a v Macedónsku asi 8e. V Grécku sa platí nielen za jednotlivé úseky diaľnice, ale aj za tunely, takže tam sme za jednu cestu zaplatili tuším 25-28e. Čo sa týka prípravy auta, je potrebné doplniť povinnú výbavu o hasiaci prístroj (Grécko), sadu žiaroviek (Macedónsko) a tiež je nutné mať zo sebou veľký techničák.
Trasa, ktorou sme sa rozhodli ísť, je najrýchlejšia a vedie cez Maďarsko, Srbsko, Severné Macedónsko až do Grécka. Jediná kultúrna zastávka, na ktorej sa zhodli všetci, bola prechádzka cez Korintský prieplav. Bolo to fakt neuveriteľné miesto. Keď si predstavím, že to všetko zvládli za 11 rokov. Gréci by nám mohli postaviť diaľnice. 😀
Keďže sme v aute boli všetci šoféri (až na Zuzku, ktorá dlho netrénovala a tak šoférovať nechcela), dohodli sme sa že pôjdeme nonstop. Ja v noci nikdy nešoférujem, ale Robo a Peťo s tým problém nemali, takže sme sa menili po 5-6 hodinách, prípadne podľa pocitu aj častejšie. Cesta teda ubehla celkom rýchlo. Naše najdôležitejšie pravidlo, aby sme cestu zvládli, bolo, že ten kto šoféruje si vyberá hudbu. Myslím, že som ešte nikdy nemala tak zaľahnuté v ušiach - po 24 hodinách nepretržitej muziky.
Do Leonídia sme dorazili niekedy okolo 16 hodiny poobede. Takže sme dali ešte poznávaciu prechádzku po meste a ubytovali sa vo fakt rozkošnom tradičnom gréckom domčeku. Na dvore pomarančovník a týpek, u ktorého sme boli ubytovaní, nám ich na privítanie hneď doniesol za igelitku. Gréci sú fakt pohostinní. Rovno nad naším ubytovaním sa rozprestierajú veľké skalné steny a všetci sa tešíme, kedy už vyrazíme do skál. Večer končí pri plápolajúcom ohníku v krbe za zvuku gréckych piesní a neskôr prichádza aj posádka z lietadla.
Typické grécke tradičné bývanie sa stalo našim domovom na týždeň
Spanie ako na obláčikoch, čo poviete? :-)
Ráno krásne, oranžové steny nad nami a už sa nevieme dočkať tohto dobrodružstva, čo nás čaká. Na raňajky čerstvé pomaranče a kopec gréckej čerstvej zeleniny. Ako prvú oblasť na oboznámenie sa s miestnym lezeckým koloritom sme si vybrali sektor HERMES a NAMASTE. Autom sa povezieme bližšie k sektoru - asi 5 minút smerom na východ z centra mesta. Ja sa rozliezam v sektore Hermes na nejakých 6-/6+ a zisťujem, že si vôbec neverím a že som od septembra hrozne zoslabla. Dôvod? Už spomínané problémy s opuchom kostnej drene. Až do tohto výjazdu som vôbec neliezla celé štyri mesiace. Bolo to fakt náročné obdobie a lezenie mi chýbalo. Kvôli bolestiam som za tú dobu bola často rada, keď som si večer ľahla do postele s horúcim termoforom. Preto to bolo naozaj ťažké opäť začínať, no je to niečo, čo je mojou súčasťou a úplne neoddeliteľné.
Ostatní z party sa rovno vybrali do sektoru NAMASTE, kde sme sa všetci stretli. Tam som si vyliezla nejaké ďalšie 6tky a skúsila si prvú tufovú cestu v mojom živote - “Tufa Liaison” 6c. Celkom náročné na ten môj slabý chrbát, ale krásne lezenie, aspoň som si to bola schopná ako tak skrokovať. Počasie bolo celkom príjemné, slniečko striedavo svietilo, všade navôkol rástla šalvia a tymian a iné bylinky ktoré krásne voňali a chalani liezli pecky.
Čerstvé bylinky na čaj aj do varenia všade okolo. Iba bobkový list sa mi nepodarilo nájsť. :-)
Ďalší deň, nový sektor. MARS je jeden z najznámejších v Leonídiu. Nádherná tufová jaskynka, kde máte skutočne pocit že ste práve preleteli niekoľko svetelných rokov vesmírom. Pre mňa tu v mojom stave bola len jedna cesta za 6a. Deň bol chladnejší a môjmu chrbtu sa to vôbec nepáčilo a tak som nejaký čas strávila aj v hamake zabalená v spacáku. Super je, že tam je na to perfektne pripravené miesto. Pekne na dvoch nitoch, kde je výhľad na celý sektor a nikomu nezavadziate.
Tretí deň nášho pobytu bola brutálna zima. Hovorila som, že som chcela v zime stráviť prázdniny v teplej krajine? Tak Grécko by to potencionálne aj mohlo byť, ale na rozmedzí decembra-januára musíte fakt vychytať počasie. My sme nemali tak úplne šťastie. Síce nám moc nepršalo, ale zima teda bola riadna! Preto sa piati rozhodujeme ísť na výlet ku kláštoru ELONA, kde je aj jeden z lezeckých sektorov s rovnakým menom. Kosa ale bola taká že sa nedalo vydržať vonku ani chvíľku. Prezreli sme si krásny kláštor postavený v skalnom útese, odkiaľ boli krásne výhľady na okolitú krajinu. Večer som sa ešte rozhodla prejsť sa po pláži a trošku rozjímať na slanom vzduchu.
Kláštor Elona vedľa ktorého je veľmi známa rovnomenná lezecká oblasť
Parta hits
Nasledujúci deň ma hrozne bolel chrbát, takže pre mňa opäť žiadne lezenie. Rozhodli sme sa ale so Zuzkou preskúmať výškové metre v okolí Leonídia a navštívili sme kaplnku Helios na kopci, a tiež sme prešli mesto a navštívili miestny trh. Je tam skutočne čo vidieť a robiť. Návšteva mora bola zážitok, lebo na brehu sme stretli rybárov, ktorí chytili chobotnicu. Po návrate ostatných z lezenia sme sa dohodli, že preskúmame aj miestne kulinárske umenie a zašli sme do gréckej reštaurácie Εστιατόριο-Ταβέρνα "Η Μουριά". Souvlaki, tzaziki, gemista a nakoniec majú Gréci jedno veľmi milé gesto a to dezert na účet podniku. 😊 Čerstvé pomaranče s gréckym jogurtom a medom. Proste mňamka! Perfektne zakončený deň.
Smerom ku kaplne Helios je krásny výhľad na celé Leonídio
Je Silvester a my sa ráno chystáme do sektoru TWIN CAVES. Dá sa tam dostať aj peši, čo zaberie asi pol až trištvrte hodinu chôdze z Leonídia. My sme zvolili presun autom, lebo sme vyrážali asi o 10. Rána boli vždy pomalšie - kým sme sa všetci nachystali. Autom sa vezieme len chvíľu peknými zákrutami. Na poslednej z týchto serpentín je parkovisko hneď pri ceste asi pre 3 autá. Zaparkujeme a vraciame sa na poslednú zákrutu. Odtiaľ už mierime pešo do kopca pod dve nádherné obrovské tufové jaskyne. Trošku mi to pripomína Repiská, akurát toto je ooooooomnoho väčšie. Dnes sa cítim celkom fajn a tak leziem asi sedem ciest - ale nechcem to preháňať. Je teplo a chrbát nebolí. Samozrejme ostatní búšia v stropoch.
Ľavá strana sektoru Twin caves
Na večer chystáme spoločnú večeru - ja som sa rozhodla, že všetkým uvarím kapustnicu. Preto odchádzam trošku skôr a idem kuchtiť, už som aj tak unavená. Zuzka dnes celý deň pracovala na ubytku, takže sa k nej pripájam a trošku píšem. Večer chystáme hostinu a vychutnávame si dobré jedlo. Na Silvestra chcú ísť chalani niekam von, ale nikto to tu nepoznáme, tak sa nevieme rozhodnúť kam. Nakoniec sme sa dohodli že pôjdeme za nosom. Pol hodinu pred polnocou sa obliekame a mierime pomedzi baráky hore kopcom. Ani nevieme kde sme, no nakoniec prichádzame na úplne dokonalé miesto, kde stráviť Silvestra. Krásna hviezda žiariaca nad mestom, ktorú sme si všimli hneď prvý večer a teraz stojíme pri nej a odpočítavame minúty.
V Grécku je oproti Slovensku posun času o jednu hodinu a teda kým my tu oslavujeme nový rok, tak ostatní u nás doma si naň ešte počkajú. Chalani sa potom ešte idú doraziť do baru Panjika Cooperative, ktorý je hneď vedľa. Ja moc nie som krčmový typ, tak ešte trošku rozjímam a idem spinkať. 😊
Na nový rok sme navštívili sektor THEÓS CAVE, ktorý je blízko mora a krásne tam svieti slniečko. Mali sme ten deň šťastie, lebo bolo celkom teplo a tak sme liezli do sýtosti. Čo sa týka obtiažnosti cesty tam začínajú na 6a čo je 6+ UIAA. A je tam fakt krásne polezenie.
Dnes nás tiež čaká sťahovanie z našej gréckej kutice do apartmánu. Chlapík, čo nám prenajímal bývanie, mal týždeň pred Silvestrom už všade plno a preto nás ubytoval do toho rozkošného domčeku, kde bývala svokra jeho ženy. Trošku sparťanské podmienky, ale bolo to také pravé grécke. To sa mi veľmi páčilo. 😊 No nové bývanie je tiež fajné. 😊 Prenajímateľ mal v centre mesta lezecký obchod a zároveň obchod s nábytkom. Veľmi zaujímavá kombinácia. Ale veľmi milý ujco a do nového bývania nám zase doniesol kopec pomarančov a citrónov.
Nasledujúci deň sme mali všetci naplánovaný výlet do MONENVASIE. Keďže Zuzka a Robko si prispali, tak sme nakoniec išli piati. A vlastne asi nakoniec dobre, lebo po ceste sa ide horami a cez horské priesmyky a zažili sme tam dosť brutálnu búrku. A na mojej štvorkolke to bolo len tak-tak. Neviem, ako by sa tam po tom hlbokom snehu vyštverala tá požičaná Panda. Celkom dobrodružstvo. Aj sme sa trochu báli, aby sme tam nezapadli.
Prichádza búrka
Ostrov Monenvasia
Majáčik
No nakoniec sme všetko zvládli a dorazili až do Monenvasie. Fakt krásne miesto! Ostrov na ktorom kedysi stálo krásne starobylé grécke mesto s ktorého sú dnes už len ruiny. Nachádza sa skoro na úplnom juhu gréckeho polostrova. Bola celkom kosa, tak sme si na uvítanie hneď posedeli pri káve a až potom začali prechádzať mestom.
Prešli sme turistickú časť mesta dole pod kopcom a úplne na konci sme našli veľmi pekný maják. A potom sme sa vybrali hore na kopec, na ktorom sa nachádzalo historické mesto. Tam sme to popreliezali celé tam aj naspať. Je to obrovský komplex! A našli sme tam obrovské kvety, ktoré merali asi dva metre a vyzerali ako naša burina - akurát majú asi v grécku lepšiu pôdu. 😊
Naše ukoristené kvetiská
Trošku sme sa s ňou bavili, hlavne teda ja s Majkou sme si chceli odviezť jednu ako suvenír - ale potom sme zistili, že sa nezmestí do auta. A tak sme ich smutné nechali na ostrove. Deň sme chceli zakončiť nejakou dobrou rybou v miestnom prístave, bohužiaľ ale ten deň rybári nemohli na more a tak nebolo rýb. No pochutnali sme si na iných delikatesách a olivách a nakoniec jogurte s pomarančmi.
Večera v Monenvasii
Tretí deň roka sme navštívili sektor H.A.D.A., do ktorého sme nastupovali nádherným kaňonom a vyliezali do jaskyne po krátkej ferrate. Celkom dlho bolo teplučko, no keď sa zastrelo, tak ma začal zase bolieť chrbát a pri istení ma v ňom dosť ostro pichalo. Bola tam tiež jediná ľahká cesta za 6a+, ktorá bola pekelne vyšmýkaná, lebo očividne sa v nej všetci rozliezajú. No po tom, ako ma začalo dosť intenzívne pichať v chrbte, som sa rozhodla, že si pôjdem zase oddýchnuť. Celkom náročné obdobie, ale napriek tomu ten výlet stál za to.
Posledný deň pred našim odchodom sme sa so Zuzkou rozhodli, že sa pôjdeme na chvíľku slniť na pláž, lebo malo byť teplučko. A nakoniec sme ešte navštívili sektor DORNROSCHEN, čo v preklade znamená Šípková Ruženka. Bolo to krásne na slniečku a tak sa nám aspoň nakoniec podarilo trošku zaliezť len v športovej podprsenke a trochu sa vyhriať, ako bolo mojim plánom. 😊 Zažili sme tam skutočne krásny západ slnka s výhľadom na celé Leonídio. Všade okolo nás kvitnúce narcisy, šalvia, tymian a olivovníky. Fakt rozprávka.
Nasledujúci deň pršalo a teda ideálny deň na odchod. Pobaliť sa do auta a hybaj ho nasledujúcich 24h cestovania pred nami. Okolo nás sa mihá grécka, macedónska, srbská a maďarská krajina a už sme doma. Zima ako blázen. Všade nasnežený prach. Prichádzame ráno okolo 7. Párhodinový spánok a už sa nevieme dočkať na prášenie v našich kopcoch. Preto na obed vyrážame skialpovať na veľkofatranský Lysec a užívame si naše krásne hory.
Ďakujem všetkým za skvelý zážitok a výlet. Bolo to super!
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťLeonidium je skvelé. My sme tam boli pred rokom. Testoval som tam svoje nové športové hodinky . Za ma skvelé výbehy. Hlavne som si vždy privstali ráno na východ slnka. Grécke kopčeky s výhľadom na more sú úplne fenomenálne. To človeku dodá energiu na celý deň. A to som skôr ten typ človeka, čo si radšej spôsobom prispejú a potom to celý deň doháňa. :)
OdpovedaťOdstrániťNo bolo tam krásne. Veľmi rada som, že som mohla isť. Škoda že ma chrbát bolel ale užila som si tie výhľady, presne ako ty píšeš :-)
Odstrániť