Cestou Rebuffat 6a+ na Aiguille du Midi

 

Rebuffat 6a+ na Aiguille du Midi

 

Jeden deň krásneho počasia počas dlhej periódy dažďov bol ako predurčený na dohnanie starých restov. Keďže každý lezec by mal aspoň raz za život vyliezť Rebuffatovou cestou na Aiguille du Midi, s Blankou sme sa dohodli, že sa aj my postavíme do “fronty” a doplníme tento dlhoročný chýbajúci článok v našich lezeckých denníkoch. 😊

Kto tú cestu pozná, vie, že rada, ktorá sa na ňu každodenne stojí, je vždy dlhá a počkáte si pár hodín. Raz sme už do tejto cesty išli s chalanmi zo Zlína a po piatich hodinách čakania, keď sme mali za sebou iba prvú dĺžku, sme sa rozhodli zlaniť, pretože by sme nestíhali lanovku. Veď jasné, bol krásny deň a ešte aj víkend. Nebolo sa čo čudovať. Teraz sme však vymákli pekný deň uprostred týždňa a taktika bola jasná - nezdržovať sa na lanovke a rýchlo utekať pod stenu. Obúvam turistické mačky na moje najpevnejšie tenisky, ktoré mám v repertoári a jeden guide sa mi smeje že: „Haha ultralight climbing south face midi, yes?“

Blanka dolieza prvú dĺžku

 

Pod stenu prichádzame rýchlo, skoro bežíme a pred nami už vidíme zástup ľudí. No nie všetci idú liezť Rebuffata. Niektorí odbočujú doprava do cesty Contamine a aj do iných. Na ľadovci je pred nami jedna dvojica, slečna s chalanom, ktorí nás upozorňujú, že oni tam boli skôr. Takže sa neplánujeme dajako predbiehať. No keď vidia, že my sme hotové, pripravené vyraziť a oni si zatiaľ ani nenachystali matroš na sedák, púšťajú nás pred seba. Na prvý štand leziem ešte v mačkách, nech nezdržujem. Je to super polica a tam budeme mať kopec času sa prezuť, kým sa pohne kolónka pred nami. Tu stretávame Zobana so Zuzkou, ktorá s ním dnes lezie. Prvú dĺžku začínam ja. Dĺžka za 5c s jedným bouldríkom a potom ťapkačka popod previs po rajbase. Zobčo ma tu z pravej strany pozoruje a pýta sa ma, či chcem poradiť softvér alebo chcem OS. Keďže som túto dĺžku už raz liezla za kamošmi, tak hneď na mňa vybalí, kde je spoďák a že to mám pretlačiť cezeň. Pamätám sa, že naposledy som to išla viacej sprava po takej špárke a to bolo hodne prísne. 

Dolez do prvého štandu popod strechu pekným rajbasom

Blanka ma dolieza na veľmi nekomfortný štand veľmi ležérne. Zo štandu práve odlieza prvolezec z jednej trojice. Trvá mu to, lebo pred sebou tlačí ďalšiu dvojicu. Takže Blanka má dosť času a v polovici dĺžky čaká na dobrej polici, aby sme sa sem pomestili. A za ňou ďalší kamoš. Na štandoch máme celkom zábavu. Zatiaľ sa nemôžeme moc ponáhľať, a tak je čas na somariny a dokonca aj na aktuálnu foto na Instagram. Do ďalšej dĺžky nevidíme, je až za rohom. Nenaštudovali sme si úplne topo, a tak nevieme kedy nás čaká kľúčová dĺžka. Blanka sa chystá na druhú dĺžku, ktorá sa ukazuje ako jedna z nich - za 6a. :-)

Dolez najznámejšej S-kovej špárky

Trošku si v nej zabojuje, ale s prehľadom vylezie. Ja za ňou tiež celkom kukám, ako sa v nej lezie. Známa S-ková špára ktorá sa oblieza sprava, zľava a zas sprava a vlastne nakoniec ani nie veľmi špárou, lebo je zavretá a skoro vôbec neberie. Ďalšiu dĺžku za 5c idem ja. Rajbasom a špárkou do kúta a prelez cez previs, kde si tak brutálne skrútim ruku v žabovej škáre, až sa mi zatočí hlava z bolesti. Musím to chvíľu predýchavať. Pred nami na ďalšom štande je stále dosť ľudí, a tak túto dĺžku, ktorá sa obvykle spája s ďalšou, štandujem pod dvojkou nad nami. Musím tiež predýchať tú ruku, ktorá ma ešte stále fest bolí. Preto na ďalší štand doťahuje Blanka asi za 5b.

Začiatok tretej dĺžky

Ďalšia dĺžka už je vraj „kľúčová“ za 6a+. Najskôr som mala v pláne ju obliezť sprava ľahším terénom, lebo mi stále nebolo moc dobre kvôli tej ruke, ale nakoniec som sa hecla a v podstate to vôbec nebolo také zlé. Bouldrové 6a+, kde bolo treba na jednom úseku trošku zapučiť a potom už ľahšie. Zhodnotili sme s Blankou, že to prvé 6a bolo určite ťažšie.

Druhá z kľúčových dĺžok

 Nasledovala ešte jedna pekná dĺžka za 5c pre Blanku, až sme sa ocitli na križovatke. Tu sa už dolieza Rebuffat do prava po takej rampe, ale stále sa lezie za 5b. Avšak keďže tam bolo ešte veľa snehu, rozhodli sme sa odbočiť doľava prekrokom do platní a tade po špárach do Exit-u Cretton. Takto to pred nami doliezlo už viacero dvojíc a tak sa nám to zdá ako dobrý nápad. Už sme trošku aj hladné, tak si dávame menšiu desiatovú prestávku. Za nami nikto nie je. Zdá sa, že je dobre, že nás tá mladá dvojica pustila na nástupe dopredu. Za nimi by sme sa asi vliekli, lebo sú ďaleko.

Asi nielen ja som hladná...MARVA to vyrieši!

Trošku srandičky a výhľady stoja za to :) V pozadí známy "digital crack".

Naliezam do ďalšej dĺžky vraj za 5b/c. A celkom sa mi tu zdvihne adrenalín. Odlez od štandu, ktorý mám za chrbtom a bez možnosti zaistenia, robím prekrok nad vzduchoprázdnom do takej hladkej platne. V ruke jeden celkom dobrý bočák, ktorý ale bude držať, len kým sa nepreklopím z police, na ktorej stojím. Platňa bez stupov meter vzduchom a pod sebou vidím vysnežený žľab. A zaistím až niekde za týmto krokom, takže keď sa mi šmykne noha, pravdepodobne skončím chrbtom pod policou, kde je Blanka v štande. Myslím, že tu som musela tak 3x naliezť a vrátiť sa, než som ten krok urobila. Aj trošku s nádychom. :-D

Nepríjemný prekrok už za mnou a už som aj založila istenie

Blanka v nepríjemnom prekroku

Po tejto dĺžke som bola popravde rada, že nás už čaká iba jedna a aj tú ide Blanka. Štandujem na takom odštiepenom kamienku, na ktorý si sadám. Blanka začína liezť a tiež chvíľku balansuje v prekroku na začiatku. Posledná dĺžka - na začiatku platnička, ktorú Blanka bohužiaľ neprebila a tak chtiac či nechtiac musím ísť ja. Platničku preliezam celkom ok, aj keď čakám nejaký zádrhel, keď to Blanku nepustilo, ale asi iba našla zlý software a proste jej došlo. Potom krátky kútik a po ňom traverz doľava a prichádzam na policu. Z nej ma to vedie do úzkeho komína, ktorý sa snažím prebiť. Asi 3x do neho naleziem, ale nechce ma pustiť. Hrozne vyhadzuje a chyt ďaleko. Snažím sa to preto obliezť zľava, lebo tam vidím nity. Cvakám prvý a snažím sa odliezť doľava. Podo mnou pekný vzduch. Ako sa snažím, tak sa snažím, nedočiahnem do ďalšieho chytu na hladnej platni. Nemám šancu dočiahnuť a preto sa vraciam do vyhadzujúceho komína. Po niekoľkých takýchto pokusoch a striedania dolezových variant sa nakoniec rozhodujem zaštandovať a dobrať Blanku.

Blanka v záverečnom komíniku

Možno ju ten komín pustí. Blanka ma dolieza a ide to teda skúsiť. Celkom si v ňom zabojuje, ale dáva to. Batoh necháva pri mne, lebo s ním by sa tam človek nezmestil. Ten jej potom priväzujem na lano a vyťahuje ho k sebe. Keďže tam nebolo kde založiť istenie, nie je to problém. Batoh však schytá niekoľko šrámov. A Blanka tiež zisťuje, že kým sa súkala komínom, schytal to jej mobil a obrazovku má na šrot. Koľká škoda. To nás dosť zamrzelo. Kvôli tomuto zážitku mi Blanka odporúča snažiť sa komín obliezť viac zvonka, lebo inak to schytá aj môj batoh.

Pod Blankou drôty vysokého napatia

Ďalšia dĺžka vedie ponad drôty vysokého napätia. Jedno pošmyknutie a bolo by po nás. V tomto mieste na nás už vidia turisti z Midi a ich sprievodca kvetnato opisuje rôzny náš lezecký materiál a používa nás tak trošku ako atrakciu. S Dolezom na Midi si s Blankou vyslúžime aj potlesk. A tým sa končí náš úspešný prelez južnej steny Aiguille du Midi. Ďakujem Blanke za super deň a že je tak skvelá parťáčka. 

 

 Vrcholofka :-)