Malta a Gozo vo februári
No nakoniec teda sedíme v lietadle a máme namierené na Maltu. Matúškovi sa náš posledný výlet na Sardíniu tiež páčil, takže dúfam že si to užijeme aj tu. Tento výlet sme sa rozhodli, že si nebudeme požičiavať auto. Kamoš nám povedal, že tam jazdia autobusy každú chvíľu a všade sa vpohode dostaneš. A okrem toho - šoféri na Malte vraj jazdia šialeno a často opitý, takže nechceme riešiť pokutu ak by nás niekto nabúral alebo oškrel. Ale hlavne sme sa rozhodli že si spravíme pohodičku a nebudeme tlačiť na výkon. Matúško bol minulý týždeň chorý a ešte stále neni úplne fit a ja som sa síce celý týždeň držala ale dva dni pred odchodom som začala sopliť a cítiť takú tú predchorobnú slabosť.
Tomu nenahráva rozhodnutie že si nebudeme brať ubytovanie a budeme spať na divoko. No má byť celkom teplo, v noci hlásia 15 stupňov a cez deň až 25. To sa nám zdá že je dosť v pohodke takže plán nemeníme. Našu prvú noc po prílete však máme jedno ubytovanie objednané priamo v hlavnom meste Valletta. Keďže prilietame neskoro poobede nevedeli sme či budeme schopní tak rýchlo nájsť miesto na spanie. Večerná prechádzka po hlavnom meste a káva s typickým Maltským likérom Bajtra, ktorá je vyrobená s kvetov Opuncie, nás stavia na nohy.
Ráno smerujeme do prvej oblasti Wied Babu, ktorá je hned blízko známej jaskyne Blue Grotto. Krásne údolíčko končiace zátokou, ku ktorému treba preskakovať jeden plot a predrať sa úzkym chodníčkom v hustom poraste. Začíname lezením v sektore Diamond Buttress a musím povedať že bolo hodne príjemné sa prezliecť do krátkeho oblečenia a šľapiek a zároveň strašne divné držať v rukách niečo iné ako cepíny.
Nie žeby som celú zimu nebouldrovala ale aj tak je zvláštne držať tie vyšmýkané vápencové chyty. ☺ Na obed už začína byť riadne horúco, takže moja taktika je ísť sa namočiť do mora a potom si dať jednu ľahkú viacdĺžku s výhľadom na Modrú Jaskyňu a dostať Matúška na prvý koniec lana. Všetky plány sa daria a my si vychutnávame slniečko na vrchole a kedže sa nám nechce celé údolíčko obchádzať a zase sa vracať pre veci tak zlanujeme cestou č.1 vľavo od nás.
Dokonalá zátoka Vrcholofka
Po lezení večera vo Wied iż-Żurrieq zo západom slnka a domácim pivom Cisk. Potom vraj najlepšia zmrzka na Malte a ideme sa uložiť na útes. Večer je celkom zimka ale keď zalezieme do spacáku tak je nám komfortne. Bivak, nech je akokoľvek romanticky vyhliadajúci a na fotkách vyzerá skvelo, je vždy celkom náročný pre telo a regenerácia je dosť obtiažna. Preto sa ráno nebudíme svieži ako rybičky. No slniečko nás po chvíli prebúdza.
Spíme na útese rovno vedľa sektoru Red Wall. Matúško nebol moc nadšený keď som mu ukazovala že by som tam chcela ísť, kvôli tomu zlaňovaniu k moru. No podarilo sa mi ho nakecať aby so mnou dal aspoň jednu cestu. A tak po raňajkovej bagetke vo včerajšej zmrzlinárni smerujeme do steny.
Zlaňovaniu k morskej hladine do útesu je ozaj nezvyčajný zážitok, a užívam si tú expozíciu. Okolo útesov začínajú jazdiť loďky s turistami a všetci sa na nás usmievajú a kývajú a niektorí si nás aj fotia. Po vylezení jednej cesty mi Matúško oznamuje že ho tam už nedostanem. :-D
A tak sa rozhodujeme si užiť trošku kultúry. Mierime k mestám Ħaġar Qim a Imnajdra Neolitickým chrámovým komplexom ktoré sú staršie ako pyramídy. Ako by povedali niektorí: „Hromada kamenia...“ :-D Ale je príjemné na chvíľu zložiť z chrbtov batohy a prejsť sa len tak, užiť si slniečko a výhľady. Potom nás čakajú ešte 200 metrov vysoké útesy Dingli a náš plán je sa presunúť na ostrov Gozo kde chceme stráviť väčšinu nášho výletu.
Malta bola dlho kolonizované územie často napadané inými kultúrami a využívané pre ich prospech. A moja úvaha znie, že aby si zachovali aspoň trošku hrdosti rozhodli sa že budú rebelovať a porušovať pravidlá. Táto rebélia sa ale prejavuje hlavne v presnosti príchodov autobusov. Neviem kde do prdele... ☺... sa dá na ostrove ktorý je dlhý 27km nabrať hodinové zdržanie autobusu a považovať to za normálnu vec… ale však my si počkáme. Autobusová sieť je tam fakt hustá a dostanete sa všade, avšak nečakajte že si naplánujete presný itinerár a že stihnete rýchlo kuknúť krajinu a ešte aj zaliezť. No berieme to celkom športovo a zabávame sa chodením miesto čakania na autobus. V meste Ir-Rabat prestupujeme na autobus k trajektu z mesta Ċirkewwa, ale keďže tu majú autobusovú anarchiu tak tu hodinu čakáme až do tmy a celkom vymrzneme. Nakoniec zistujeme že sa prerába nejaká cesta a autobusy odchádzajú z inej zastávky. No načo by to niekde písali a informovali turistov? ☺ Matúško to zhodnotil, že to máme aspoň zaujímavé.
Chytáme večerný trajekt na Gozo a rozhodujeme sa po tomto úmornom cestovaní objednať jednu noc ubytko aby sme sa spamätali. Sprcha bodne. Spíme v meste Munxar kde nás dovezie autobus s jedným prestupom v hlavom meste Victorii.
Druhý deň ráno po prechádzke centrom a domácich jahodách sa vyberáme do oblasti Ic-Cnus, sektoru Bamboo Jungle.
Bohužiaľ už nástup je hodne mokrý a zatečený a keďže nás čaká zlanenie do dosť úzkej dolinky orientovanej v tieni je nám jasné že to bude zatečené celé a meníme plán presunúť sa do sektoru Black Slabs. Tam ale už brutálne praží slnko a tak sa rozhodujeme zmeniť oblasť zo zastávkou na pláži Ix-Xlendi, dávame kafíčko a ja rýchlu kúpačku pri jaskyni Carolina v dokonalej zátočke.
Občas ľutujem že Matúško nevie plávať; že si nemôže užiť aj takého radosti ako namočiť sa do mora v krásnej modrej zátoke. Potom Matúško vyhliadne jednu skvelú reštauráciu Talija a dávame si klasický taliansky 5 chodový obed. Uff brutálny zážitok. Potom presun na spomínané Black Slabs kde dávame štyri cesty a do západu slnka lezieme.
Sektor Black Slabs
Kvôli soplíku, kašlíku máme aj na dnes objednané ubytko v hlavnom meste a tak sa presúvame na zastávku autobusu. No nebola by to Malta keby to chodilo ako píšu a tak musíme prejsť o 4 zastávky ďalej lebo kvôli prerábke ciest to z najbližšej zastávky nechodí. Zisťujeme však že na ubytko to máme už len dve zastávky, čo považujeme za šialenosť čakať donekonečna na autobus kvôli dvom zastávkam a tak opäť cestujeme pešobusom. Poviem vám že dať každý deň cez 15 000 krokov s tými batohmi a ešte liezť - celkom sranda.
Ubytko sme mali fakt kráááásne. Inak jedna noc pre dve osoby tu stojí v tomto čase 25e čo sa mi zdá veľmi dobrééééé. Tak sme sa bavili, že nabudúce možno ani nemá zmysel spať vonku a brať si batožinu navyše aj ked zase nám to dalo možnosti ostať spať pri oblastiach ktoré chceme liezť. Možno nabudúce zoberieme predsalen auto a budeme spať v ňom, alebo pri ňom blízko oblastí kde budeme liezť. Večer ešte prechádzka po hlavnom meste a nákup potravín.
Ráno začíname celkom skoro. Máme v pláne dostať sa do oblasti Wied iL Mielah kde je veľmi známe skalné okno. Vyhliadla som si tam pár ciest ktoré ma zaujali v sprievodcovi. Autobusom mierime do L-Gharb a odtial celkom dlho pešo k moru. Kamoška čo žila na Malte a stretli sme ju na letisku mi hovorila o nejakom skalnom oblúku čo spadol ale dúfam, že to nie je tento. Spúšťame sa z dvoch borhákov do prvej cesty aby sme sa zorientovali v teréne. Mala som z predchádzajúcich dní pocit, že Matúškovi nerobí moc dobre toto lezenie nad divokou vodou, keďže nevie plávať tak sme pár ciest vyliezli štýlom že istič ostal hore a dole sa spúšťal a potom doberal ten ktorý liezol. To sa mu však nepáčilo a tak sme potom zlanili dole a liezli normálne z police nad vodou. Lezieme až do večera a potom sa rozkladáme vedľa skalného okna na rovine. Varíme cestoviny s omáčkou a užívame výhľady.
Ráno ostávame v tejto oblasti a lezieme cesty čo sme nestihli včera. Keď začne piecť slnko rozhodujeme sa ešte že navštívime známu pláž Ramla s červeným pieskom. Trošku pohody a slniečka a Maltská zmrzlina...
Večer presun do poslednej oblasti našeho výletu Mġarr ix-Xini. Keďže som na výlet odchádzala nie úplne fit a celú dobu sme nosili ťažké batohy a stále si ho na chrbát hádžem cez jedno plece tak ma za lopatkou tak sekne, že sa ledva doplazím k veži kde spíme. Matúško sa núka, že mi batoh odnesie ale to mu nechcem urobiť lebo aj tak už vláči sviňu plnú materiálu. A tak sa cestu pešo snažím nejako prežiť keďže to nie je blízko. Ale doplazím sa. Varíme večeru a počítame koľko lietadiel mieri na pristávačku na Maltské letisko. Je luxusný mesiac a ukladáme sa k spánku.
No moja noc je dosť biedna. Prehadzujem sa a vždy ma neskutočne bolí seknutá lopatka. Ráno Matúškovi oznamujem že asi nebudem schopná dohrabať sa pod skalu a už vôbec nie liezť. Takže po pohodovom ráne a káve z koreňa čakanky bohužiaľ balíme veci a mierime smer trajekt. Kedže už nemáme chuť absolvovať tú cestu autobusmi až do Vallety rozhodujeme sa využiť rýchly priamy trajekt z Goza až do Vallety. Stojí oboch dohromady 15 euro. Síce sme dnes neliezli ale aspoň cestujeme za vidna a tak môžeme pozorovať brehy ostrovov.
Ranná káva v prístave a dosť biedny pistáciový croissant ospravedlňuje, že sedíme pri bare neprimerane dlho. ☺ Potom ešte pár ricottových pastticci a ideme na ubytko a druhý deň letíme domov.
Zhodnotenie výletu je veľmi pozitívne. Krásna krajina, super skala, úžastná kultúra a krásne počasie čo sme mali nám dopriali perfektný zážitok ktorý budeme určite chcieť zopakovať. S miernymi obmenami oblastí a ľahkej úprave taktiky ubytovanie/cestovanie.
Na záver ešte pár krásnych momentov, ktoré boli na Malte jedinečné...
Typické Maltské street food jedlá
Fotka od cudzincov čo nás spoznali na ulici a fotili nás na útese liezť
Krásne pohľady z lietadla
Komentáre
Zverejnenie komentára